Firemné ekosystémy nahrádzajú starý model zamestnávania. K akej budúcnosti spejú moderné pracoviská?

Hybridné kancelárie, co-workingy, supertímy a digitalizácia procesov. Nástup nových trendov urýchľuje odchod od hierarchického riadenia spoločností. Alebo sa tak už stalo?

Kto je vaším zamestnávateľom a koho vnímate ako súčasť svojho kolektívu, nemusí byť o niekoľko rokov také jednoznačné. Firmy neustále rozvíjajú iniciatívy za hranicami svojich vlastných radov. Zamestnanci komunikujú s externými spolupracovníkmi agentúr, spoločností, outsourcermi či prevádzkovateľmi náborových organizácií aj personalistami z headhunterských agentúr. Navonok nezávislé pracovné skupiny, ktoré sa dostávajú do neustáleho dialógu a vo väčšej či menšej miere ovplyvňujú správanie v ostatných štruktúrach. Architektúra moderných firemných ekosystémov je rafinovaná a komplikovaná v otázke pracovnej dynamiky. Ako si poradiť s novým modelom pracoviska, ktoré nemá fyzicky definovateľné medze a koľko manažérov je potrebných na to, aby firemné ekosystémy nedopadli groteskne? 

Manažment na úrovni komunít 

S narastajúcim množstvom externých faktorov je riadenie ekosystému jediným manažérom vylúčené. Ekosystém, ako základná jednotka funkčnej prírody, ktorá komunikuje s ostatnými zložkami v otvorenom systéme, je závislý od dynamík, ktoré prebiehajú v jeho štruktúrach.

Firemné ekosystémy sú špecifické tým, že sa rozvíjajú na rozličných úrovniach a dynamika môže prebiehať na rozličných kultúrnych, jazykových aj odborných úrovniach. Práve preto je predpokladom pre fungovanie nového modelu pracovísk podpora vzniku funkčných komunít.

Netradičnými, no najverejnšími podobami firemných ekosystémov, ktoré prosperujú vďaka enormnému množstvu externých spolupracovníkov, sú spoločnosti ako Amazon, TikTok či YouTube, Uber. Spolutvorcovia, subkontraktori, inzerenti či mediálne spoločnosti dopĺňajú a prispievajú k realizáci stratégie týchto spoločností, napriek tomu, že väčšina členov v týchto ekosystémoch nepociťuje príslušnosť k spoločnostiam, ktoré benefitujú z ich práce. 

Nezávislý ľudský kapitál 

Do štruktúry ktoréhokoľvek firemného ekosystému teda môže vstúpiť v akomkoľvek momente vonkajší činiteľ. Outsourceri, živnostníci či freelanceri sa navyše často ocitajú na pomedzí viacerých organizácií, pre ktoré sa snažia byť viac či menej úspešne vyhovujúcimi spolupracovníkmi, respektíve obchodnými partnermi.

Doterajšie hierarchické riadenie a priame zadávanie príkazov však ani vzhľadom na čoraz normalizovanejšie modely podnikania prestávajú plniť svoju funkciu. Deloitte takéto mikroštruktúry vnútri firemných ekosystémov označuje ako pracovné agentúry, ktoré sú tvorené na základe hnutí a akcií samotných pracovníkov, určujúcich si vlastné tempo práce a flexibilitu pracovnej doby. Niekdajšia pevná štruktúra firiem sa tak rozmazáva a mení sa na inkluzívne spoločenstvo s retorikou otvorených dverí. 

Expanzia podložená dátami

Tak, ako sa do riadenia nových firemných ekosystémov dostáva technologizácia riadenia prostredníctvom špeciálnych softvérových riešení, určených práve na zvládnutie ľudského kapitálu, rovnako zásadnú úlohu zohrávajú technológie aj v otázke výkonnosti a komunikácie medzi jednotlivými "agentúrami", respektíve skupinami pracovníkov, ktorí sa podieľajú na fungovaní podnikov. HR manažéri začínajú experimentovať s vytváraním supertímov, pozostávajúcich z talentovaných zamestnancov a špičkových AI platforiem či cobotov. 

Ich fyzické prepojenie či združovanie často nie je možné sústrediť na jednom proacovisku či v co-workingu, keďže títo spolupracovníci môžu pôsobiť z odlišných častí sveta. Technológie však okrem komunikácie pomáhajú zefektívniť pracovné operácie, vyriešiť problémy s outsourcingom a rýchlejšie prechádzať k inováciám. Pretože o úspešnosti riadenia jednotlivých komunít rozhoduje viac ako len fungujúci workflow, spolu s technologickým vývojom sa budú meniť aj metriky merania úspešnosti a firmy budú nútené čoraz viac vyhodnocovať úspešnosť riadenia supertímov aj na základe interne získaných dát.