Bare Minimum Mondays by mohli vyriešiť syndróm modrého pondelka, zamestnávatelia to vidia inak

Žalúdok na vode a veľmi pomalý rozbeh do pracovného tempa. Klasické pondelkové blues sa zoomeri rozhodli riešiť po svojom a z ich prístupu sa takmer stáva nový kariérny trend. Aké sú šance, že na túto vlnu naskočia napokon aj firmy?

Bare Minimum Mondays bol neoficiálnou súčasťou pracovísk roky. Mnohé prieskumy potvrdili domnienku, že najnižšia produktivita je práve v pondelok. Ibaže až trend, ktorý vznikol na TikToku a vyzýva zoomerov k tomu, aby sa burnoutu a pondelkovému stresu vyhli tým, že sa do povinností vložia o niečo menej, vyvolal skutočné obavy personalistov a zamestnávateľov. Vlna tých, ktorí na tento šíriaci sa fenomén reagujú, narastá. Možno ju prirovnať k prezentizmu či quiet quittingu, ktoré sa považujú za súčasť trendov, ktoré sa na pracoviskách objavili od uplynutia pandémie. Zhoršená pracovná disciplína a nižšia efektivita však robia vrásky najmä zamestnávateľom, ktorí vnímajú pondelok ako najzásadnejší deň v týždni.

Modré pondelky pozná každá generácia 

Skutočnosť, že z pondelkového blues sa stal fenomén a aj v slovenčine sa modré pondelky zaužili ako vyjadrenie pomalého štartu pracovného týždňa, naznačujú, že nechuť do práce v úvode týždňa prevláda v spoločnosti už desaťročia.

Podľa výskumu portálu Zety je pondelok natoľko kritickým dňom v týždni, že strach z neho vplýva dokonca aj na nedeľný spánok. Zo vzorky tisíc respondentov vzišlo, že pondelok je najhorším dňom pre 56% zamestnancov vo veku do 25 rokov. Pre generáciu pracovníkov v rozmedzí 25 - 40 rokov je pondelok nepríjemný takisto, za najmenej príjemný ho označilo 45%. Len pre zaujímavosť, na druhom mieste sa umiestnila streda s podielom 20 percent. Guinessova kniha rekordov vlani dokonca oficiálne uviedla pondelok ako najstrašnejší deň v týždni podľa odpovedí miliónov ľudí z celého sveta. 

Indikátor zmeny vo firemnej kultúre 

Vplyv pondelka na produktivitu je nepopierateľný, no reakcia, ktorá sa pretavila do trendu TikToku a ďalšieho chytľavého buzzwordu pracovísk, má svoje opodstatnenie. Ešte v roku 2018 uverejnil LinkedIn štúdiu, podľa ktorej má až 80% Američanov strach z toho, čo môže priniesť ďalší pracovný týždeň. Britský Úrad verejného zdravotníctva (OHID) upozornil vo vlaňajšom prieskume na to, že až 67% Britov pociťuje obavy z pondelka na konci víkendu.

Všeobecne sa tomuto fenoménu hovorí Sunday Scaries, teda nedeľná úzkosť. Tieto dáta nám ukazujú, že pondelky vplývajú nielen na výkon, ale aj celkové zdravie a majú negatívny psychosomatický dopad na jednotlivcov. Inými slovami, reaguje na ne naše telo aj myseľ. Zamestnanci označili za príčiny modrých pondelkov faktory ako nadčasy, vysporiadanie sa so zvýšeným workloadom, negatívnych kolegov či toxické pracovné prostredie. A aj napriek tomu, že Bare Minimum Monday vyzýva k tomu, aby ľudia, obzvlášť mileniáli a zoomeri, venovali v úvode týždňa pozornosť svojmu psychickému zdraviu, mnohí sa obávajú, že výrazný a proklamovaný pokles pondelkovej činnosti by mohol ochromiť celé priemyselné odvetvia. 

Jedinečný zamestnanecký benefit? 

Jednoduchým príkladom toho, ako by mohol pokles pondelkovej výkonnosti ovplyvniť ekonomiku, je fungovanie obchodov a distribúcie. Práve pondelky určujú dynamiku ostatných dní v týždni a určujú zamestnancom ich priority v pracovnej náplni. Od profitu spoločnosti následne závisí záujem akcionárov o kúpu akcií spoločností. A v prípade, že nastane v tejto rovnici rozpor, prejaví sa to napríklad aj na miere inflácie. 

Zásadnými preto bývajú pondelky aj na svetových burzách, kedy sa často po víkende prejavujú sentimenty predchádzajúceho týždňa. A bývajú to práve pondelky, ktoré zvyknú indikovať pokles cien akcií. Bare Minimum Monday sa preto pravdepodobne nestane normou, keďže jeho univerzálne zavedenie by doslova poznačilo svetovú ekonomiku. Tu a tam sa môže objaviť ako možný zamestnanecký benefit, avšak skôr ako alternatíva voči krátkym piatkom či sick days nad rámec zákona. Je treba dodať, že Bare Minimum Mondays neznačia nečinnosť v práci, skôr predstavujú pomalšie adaptovanie sa na tempo nového pracovného týždňa a snahu o prevenciu voči vyhoreniu. Zdá sa však, že ďalšia vlna zmien na pracovnom trhu je ešte len pred nami a HR maanžéri by s ňou mali počítať.