Zákaz nedeľného predaja má veľkú trhlinu, myslelo sa aj na ostatné profesie?

Hlasovaniu o prijatí návrhu zákona zakazujúceho predaj počas posledného víkendového dňa predchádza vlna kritiky. Nie je to však len kvôli obavám z poklesu tržieb u obchodníkov. 

Zákaz nedeľného predaja zostáva neustále témou, ktorej slovenský parlament venuje zvýšenú pozornosť. A aj tentokrát rozdeľuje návrh zákazu nedeľného predaja verejnosť aj odborníkov na dva tábory. Jedny tvrdia, že si treba brať príklad od okolitých európskych krajín, ktoré majú režim zatvorených obchodov počas nedieľ už dlho. Druhý tábor odporcov sa proti zákonu stavia s rozhorčením nad tým, že štát zasahuje do súkromia občanov a snaží sa im zmeniť ich doterajší režim. Nadšení nie sú ani maloobchodníci. Tí sa nazdávajú, že práve v nedeľu by im zatvorenie obchodov mohlo uškodiť. Kde je teda pravda a čo by mohlo prijatia zákona zmeniť? 

Zidealizovaný obraz sektora 

Kontroverzný zákon vyvoláva rad otázok. Zo všetkého najviac zaujíma verejnosť najmä príčina predloženia toho istého zákona, ktorý bol už viackrát zamietnutý z dôvodu nedostatočného počtu poslancov hlasujúcich v prospech jeho prijatia. Na to, aby mohol byť zákon schválený tentokrát, bude potrebných aspoň 70 hlasov.

V minulom týždni sa parlament zaoberal návrhom v niekoľkohodinovej debate, no aj napriek tomu sa zdá, že návrh zostal nedomyslený a nevedno, či má prospieť viac štátu alebo reálnym občanom a rodinám. Nešťastne vyznelo aj ozrejmenie motívov, ktoré predkladajúci poslanci strany OĽaNO podmienili tým, že prevažná časť žien pracujúcich v maloobchode a retaile si zaslúži tráviť viac času s deťmi a rodinou. Vyťahovanie rodovej karty však v tomto prípade nefunguje. Toto tvrdenie naráža na názory tých, ktorí nevidia v zastúpení žien len matky, ale aj slobodné ženy či brigádajúce študentky a napokon aj mužov. 

Šetrenie môže vyjsť draho 

Ak by sa zákonom obmedzili pracovné možnosti študentov, ktorí sa doposiaľ spoliehali na to, že si smú počas víkendov privyrobiť na uhradenie zvýšených nákladov na školné a bývanie, mohol by mať zákaz nedeľného predaja dopad na spoločnosť v širších súvislostiach.

Práca v nedeľu navyše pre zamestnancov v obchodných prevádzkach a supermarketoch znamená okrem iného aj príplatky za víkendy. Poslanci argumentujú tým, že príplatky je možné ponechať na sobotu a príjmy z tržieb sa jednoducho rozložia na ostatné pracovné dni v týždni. Nezabudlo sa spomenúť ani to, že zatvorením predajní počas nedele by mohli obchodníci ušetriť na energiách. V prípade obchodnch reťazcov s potravinami to tak ale byť nemusí - dôvodom sú výdavky na skladovanie tovaru v požadovaných podmienkach. 

Najlepšie bude zatvoriť to 

Pritom tým najväčším paradoxom v tom celom je snaha o zavedenie zákona, ktorým by vláda zabránila veľkej časti pracujúcich občancov získavať príplatky. Čo bol v konečnom dôsledku ešte prednedávnom cieľ tej istej vlády, usilujúcej sa o to, aby sa príplatky za neštandardnú pracovnú dobu zvýšili. Je teda logické, že aj zastupitelia iniciatív a aliancií slovenských maloobchodníkov návrh zákona odmietajú a vnímajú ho ako nezmyselný.

Zákazom nedeľného predaja by ale súčasne naďalej zostali príplatky zamestnancom a pracovníkom v iných profesiách, napríklad v cestovnom ruchu, reštauračných zariadeniach, železniciach a verejnej doprave či športe. Bolo by to teda fér? Keďže zákon znevýhodňuje práve tú skupinu občanov, ktorí na nedeľnom predaji závisia najviac, s najväčšou pravdepodobnosťou bude aj tentokrát zamietnutý. A treba dúfať, že to bude definitívne.