Hromadným prepúšťaním chcú spoločnosti zvýšiť ziskovosť, hrubo pritom porušujú zákon

Po sérii masívnych odchodov zamestnancov z nadnárodných korporácií sa začínajú triasť stoličky v stovkách ďalších spoločností. Na mieste je preto otázka, či tento neblahý trend nie je cez čiaru. 

Dopad inflácie a zmeny v exporte sa začínajú podpisovať na správaní spoločností, ktoré neváhajú znížiť stavy pracovníkov o niekoľko percent. Ex-zamestnanci sú často nepripravení a otrasení z tak radikálnej zmeny prístupu zo strany zamestnávateľov. Mark Zuckerberg poznamenal na margo prepúšťania, že Meta chce byť v tomto roku predovšetkým efektívnejšia. So zámienkou efektivity sa však dostáva do rozporu legislatíva. Okamžité prepúšťanie totiž ignoruje to, čo je vo väčšine štátov opatrené zákonmi. Je načase uvažovať aj o zamestnávaní v kontexte udržateľnosti? 

Neudržateľné zamestnávanie to komplikuje

Štrajky postihujúce krajiny ako Veľká Británia, Francúzsko či niektoré časti Spojených štátov amerických, sú prirodzenou reakciou prepustených zamestnancov, ktorí zisťujú, že boli pre spoločnosti viac či menej len číslami v zozname pravidelných výdavkov zamestnávateľa. Jedným z hlavných problémov je okrem iného neudržateľný spôsob zamestnávania. Časté nábory, nereálne výšky platov, nepomer medzi výkonnosťou a stúpajúcou infláciou či pokles dopytu tak teraz ohrozujú budúcnosť tisíciek pracujúcich. 

Nelichotivý obraz, ktorý si masívnymi vyhadzovmi spravili u verejnosti veľké technologické spoločnosti, je však zrejme len malým a zanedbateľným nagatívom v porovnaní so snahou o zvyšovanie ziskov. S vidinou ziskov totiž v predošlých rokoch veľké spoločnosti otvárali náborové pozície nad ich reálne kapacity, čím si v konečnom dôsledku vytvorili vlastnými rozhodnutiami nové záväzky a výdavky. Tie sa teraz snažia znižovať bez jediného zaváhania. Pochopiteľne tým v povedomí verejnosti strácajú svoju ľudskosť. 

Zlé rozhodnutia končia rovnakými závermi

Firmy na úkor prežitia šachujú s ľudskými zdrojmi. S prejavom nesúhlasu sa v krajinách začínajú šíriť výrazné štrajky. K nim sa navyše pridávajú očakávateľné série súdnych sporov medzi prepustenými pracovníkmi a ich doterajšími chlebodarcami. Prepúšťať začínajú aj veľkí investori ako JP Morgan alebo Goldman Sachs. Iné spoločnosti zase znižujú mzdy o viac ako 30%, medzi inými aj Apple. 

Dôvodom však nemusia byť len zamestnávatelia, no ako sa ukazuje v prípade nedávneho škandálu s Google, za masívne znižovanie stavov môžu zrejme aj investori, ktorí nútia spoločnosti, aby na úkor profitability okresali niekoľko tisíc pracovných miest. Sundar Pichai, výkoný riaditeľ Google, je takýmto spôsobom nútený znížiť stavy údajne až o polovicu. Dodajme, že pri prvej vlne prepúšťania stratilo prácu viac ako 12 000 zamestnancov vo všetkých zložkách firemnej štruktúry. 

Drahé výdavky, ešte drahšie trovy 

Strach z toho, či môžu nastať nové vlny prepúšťania je preto namieste a médiá sa predbiehajú v tom, aby zistili, kto v priebehu roka ešte zníži ľudské zdroje. Len pred niekoľkými dňami totiž podobné praktiky oznámili spoločnosti ako Philips, Tinder, PayPal, Vimeo, Ford a ďalšie. No drsné praktiky, ktoré v októbri realizoval Elon Musk z zamestnancov Twitteru, však môžu vyjsť ktorúkoľvek firmu draho. Ešte v decembri bol kvôli tomu Musk predvolaný na súd v San Francsicu.

Twitter totiž zamestnancov vopred neupovedomil o zmene pracovného vzťahu s požadovanou lehotou 60 dní, ako predpisuje zákonník práce v štáte Kalifornia. Hoci zamestnanci nie sú len čísla, plochý pohľad na ich význam v spoločnosti tak môže prinášať viac výdavkov a sankcií, než výška ich mzdy. Za porušenie zákonov a práv zamestnanca sa pred súdom ocitol aj Amazon a to v Indii, kde čelil obžalobe zo strany komisie Ministerstva práce začiatkom januára v tomto roku. 

Prepúšťanie sa oznamuje vopred 

Na Slovensku sú zamestnávatelia zo zákona povinní v súlade s § 73 o hromadnom prepúšťaní oznámiť túto skutočnosť príslušným úradom v dostatočnom časovom predstihu. Zástupcov zamestnancov musia upovedomiť o plánovanom prepúšťaní minimálne 30 dní pred začatím hromadného prepúšťania. Rovnako je každý takýto zamestnávateľ povinný neodkladne informovať o dôvodoch hromadného prepúšťania a aj dobe, počas ktorej má k hromadnému prepúšťaniu dôjsť.

Aby sa teda spoločnosti vyhli neželanému hromadného prepúšťaniu, je dôležité regulovať nábor zamestnancov rovnomerne s perspektívou niekoľkých rokov a nezvyšovať výsku miezd bez zváženia všetkých faktorov. Udržateľné zamestnávanie je dnes otázkou prežitia ako pre spoločnosti, tak aj pre ich ľudské zdroje. Situácia na trhu je totiž naďalej neprehľadná a čo je ešte horšie, stabilita je v nedohľadne.