Supertímy dokážu dosahovať odvážne firemné ciele, závisia však od obratného manažmentu

Ak sa napokon generatívna AI zmení na kreatívnu, podoba nového modelu pracovnej kultúry bude pozostávať z talentovaných superhrdinov a ich inteligentných pomocníkov. 

Pracoviská prechádzajú transformáciou. Menia sa postoje zoomerov, nároky na benefity, no takisto očakávania zamestnancov a zákazníkov. S popularizáciou umelej inteligencie a jej neustálym zdokonaľovaním môžu byť novými spolupracovníkmi coboti či iné podoby AI. Odkiaľ sa vzal tento pojem a čo je to supertím? Ako naznačil vo svojej knihe Superminds Thomas Malone, profesor MIT Sloan School of Management, supertímy by mali predstavovať spojenia zamestnancov a strojov, kombinujúce tie najlepšie vlastnosti za účelom dosiahnutia najlepšieho výsledku, ktorý by za iných okolností nebolo možné dosiahnuť. Uplynulé mesiace nám však ukázali dobré aj tienisté stránky AI a jeho dopad na zamestnanosť. Podľa prognózy Deloitte z roku 2021 patrí práve umelá inteligencia k trendom, ktoré budú úzko súvisieť s ľudským kapitálom v spoločnostiach. Pochopením toho, ako by mohla synergia ľudskej pracovnej sily a strojov v rámci supertímov fungovať, by malo zefektívniť aj ich riadenie. 

Chladné nie sú ani stroje, ani zamestnanci 

Začlenením AI do pracovného kolektívu sa postupne mení spôsob uvažovania o projektoch. Aj komplikované pracovné úlohy sa tak dajú vyriešiť bez preťažovania personálu a s využitím lepších poznatkov.

Pomoc umelej inteligencie by napriek tomu nemala vyvolávať dojem, že pracovníci sú menejcenní. Vyššia miera spoluprác a originálne nápady by teda za ideálnych okolností mali prebiehať simultánne s podporou zamestnaneckých kariérnych cieľov, ako aj potvrdzovaním ich prínosu do pracovnej skupiny či supertímu.

Inklúzia a pocit belongingu nadobúdajú práve v supertímoch o to väčší význam, keďže v porovnaní so strojovým učením sú schopnosti každého pracovníka zamerané na odlišnú problematiku. Citlivo bude potrebné pristupovať aj k umelej inteligencii. Správne zadávanie príkazov a upskilling v rámci zefektívňovania práce s AI sa následne prejavia aj na konečných výstupoch supertímov.

Samostatnosť znamená dôveru 

Deloitte odhalil, že väčšina organizácií využíva AI na skvalitňovanie prevádzok a firemných procesov, no len 16% respondentov v prieskume z roka 2021 uviedlo, že im AI pomáha zvyšovať produktivitu vo firme.

Nedávne správy o tom, že AI sa pričinilo o prepustnie tisícok zamestnancov v Silicon Valley, naznačujú, že od umelej inteligencie sa očakáva viac spoľahivosti a takmer nijaké pochybenie (hoci toto tvrdenie je mylné) a ľudský kapitál v dôsledku toho stráca svoju hodnotu, čoho dôkazom sú aj trvajúce hromadné prepúšťania. Zmena prístupu by mala preto v rámci riadenia supertímov spočíva v rozumnom prideľovaní podúloh a odovzdávaní väčšieho množstva kompetencií priamo zamestnancom, a to predovšetkým preto, aby ich hodnota neklesala. Kým vševediace AI pozná odpovede na všetky otázky, práve zamestnanci dokážu venovať pracovný čas kreatívnejším a odvážnejším riešeniam, prospešným pre celú firemnú organizáciu.

Emócie je potrebné naďalej manažovať

Stresové situácie nastávajú aj v supertímoch. Po tom, čo sa začalo diskutovať o porušovaní dušených práv či klamlivosti výstupov generatívnej AI, sa časovaným bombám v podobe kritiky či nespokojnosti nemusí dariť vyhnúť.

Aj preto pri riadení supertímov mali v neustálej synergii fungovať uspkillingové workshopy, doublechecky a súčasne kultivovanie emocionálnej inteligencie. Predchádzaním voči stresovým situáciám a budovaním sebadôvery i sebakontroly sa správna dynamika v supertímoch zachováva dlhšie. Digitálni spolupracovníci v podobe softvérov a kolaboratívnych programov by v neposlednom rade mali byť vnímané ako súčasť pracovného ekosystému. Ekosystémy ako organizačné štruktúry budú pri správnom riadení supertímov pripravené reagovať na nečkaané výzvy trhu a súčasne lepšie pripravené na transformáciu pracovnej kultúry, v ktorej sa bude čoraz viac rutinných operácií automatizovať.