
Každou generáciou sa kultúra zamestnávania a takisto stav pracovného trhu menia. Uplynulých päť rokov sa však rast nehmotného majetku dostáva do závratných hodnôt. Pre zmaestnávateľov to znamená, že od každého ich zamestnanca závisí to, či a ako dlho bude firma cenná. Čo podľa všetkého nezmení ani príchod umelej inteligencie. Samotná prítomnosť zamestnanca firemnej hodnote ešte nepridáva, no ak sa k tomu pridajú ďalšie nehmotné aktíva, akými sú duševné vlastníctvo, intelektuálny či sociálny kapitál, cena spoločností rastie rádovo v miliónoch. Výkonnosť ekonomiky sa dá sledovať vývojom cien na indexe S&P 500, v ktorom je zakótovaných presne 500 najväčších firiem s medzinárodným pôsobením. A ak niečo robia úspešné firmy v súčasnosti poriadne, je to práve starostlivosť o to, aby ich hodnota rástla prostredníctvom nehmotných aktív, pozostávajúcich okrem iného z ľudského kapitálu a teda zamestnancov.
Už v roku 2015 bolo veľkým prekvapením, že hodnota nehmotných aktív vzrástla na 84% v pomere voči šestnástim percentám hmotného statku firiem. Týmito statkami možno rozumieť vybavenie, lokalitu, firemné či výrobné priestory a k nim prislúchajúcu infraštruktúru, ktorých hodnota konštantne klesá z roka na rok.

V porovnaní s miléniom rokmi to bol nárast o celých 16%. Avšak skutočnou predzvesťou zmeny boli deväťdesiate roky, kedy hodnota nehmotných aktív a ľudského kapitálu vyskočila až o 36%. A tento nárast bol opodstatnený érou dot.com revolúcie, nekonvenčnými lídrami prichádzajúcimi na trh s technológiami priamo z vysokých škôl, ale tiež rozmachom médií a s tým súvisiacimi novými výdobytkami, ktoré mali cennú hodnotu pre investorov. Medzi rokmi 2015 a 2023 sa zmenilo toho menej, no dôležitosť patentov, neustála inovácia a digitalizácia procesov prispeli k tomu, že firmy sa stali atraktívne vďaka virtuálnej konkurencieschopnosti a tento trend sa odrazil aj na zhodnocovaní ľudského kapitálu.
Patenty, autorské práva, prototypy či formovanie nových technologických odvetví; za tým všetkým sa skrýva najmä jeden aspekt intelektuálneho kapitálu zamestnancov. A tým je skill set. Zruční a talentovaní zamestnanci sa buď hľadajú, alebo vychovávajú. Laboratória či bootcampy, vychovávajúce takzvanú generáciu "nových golierov", sú jednou z metód, ako si skutočne drahé talenty vytvoriť a udržať u seba. Práve to robia aj veľké spoločnosti, ktoré sú v zozname indexu S&P 500.

Celková trhová hodnota indexu S&P 500 je zhrnutím pohybov na trhu, kde najväčší zamestnávatelia a investori, vrátane Alphabetu, Amazonu, Meta, Apple, Microsoftu či Pepsi zhodnocujú cenu akcií spoločnosti pre investorov a shareholderov. A v roku 2018 sa podiel medzi hmotnými a nehmotnými aktívami posunul ešte ďalej. Hodnota zamestnancov a spolu s ňou aj intelektuálny kapitál firiem ubral z dôležitosti hmotných aktív natoľko, že sa ocitli takmer v desatinovom podiele.
S prekonaním pandémie sa postoj zamestnancov voči ich pracovskám a zamestnávateľom zmenil. Utrpela najmä sféra dôvery a spľoahlivosti, ktorej neprospeli ani masové prepúšťania v ére pôsobivých zamestnávateľských EVP. Technologický progres a využívanie umelých inteligencií na dôvažok pridali na hodnote duševného vlastníctva a nehmotných assetov, medzi ktorými sú tiež softvéry a digitálne platformy, vyvíjané len malou vozrkou pracovníkov vo firmách.

Ako sa však ukazuje, zamestnanci však ani napriek dramatickým vlnám prepúšťaní nestratili na hodnote a ich príspevok do nehmotného majetku firiem je dnes natoľko zásadný, že presahuje 90% z celkovej hodnoty S&P 500 indexu. Sú považovaní za jeden z najdôležitejších assetov firiem a predstavujú hodnotnú zložku ľudského kapitálu spoločností. Lepšie povedané, je to nielen ich invencia a kreativita, ale aj výkonnosť a samotná organizácia práce, ktoré prispievajú k zhodnocovaniu know-how firiem. A bude to tak aj naďalej.