Inflácia začína konečne klesať, ďalšie zdražovanie sa nepredpokladá

Aktuálna situácia na trhu sa javí rôzne, najnovšia prognóza z Ministerstva financií však predpokladá optimistický vývoj pre najbližšie roky. Analytici sa dokonca domnievajú, že vrchol inflácie sa nám už podarilo prekonať. 

Ako vyplýva z nedávnej makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky, faktory, ktoré podmienili zmenu v správaní spotrebiteľov, boli predovšetkým vonkajšie. Jednou z najzávažnejších a pre túto chvíľu najmenej istých premenných je citlivosť trhu na ruskú inváziu. Odhliadnuc od nej sa však domáca ekonomika postupne spamätáva z náročných sezón. Väčšina slovenských domácnosti sa s rastom hypotekárnych cien, nákladov za energiu a spotrebný tovar vysporiadala čerpaním z úspor. Analytici však predpokladajú, že väčšina cien za poľnohospodárske výrobky a potraviny už dosiahla strop a v najbližších mesiacoch by mala stagnovať. Podobný scenár ilustruje aj pokles cien za energie. Tie však bolo nutné zastropovať a s najväčšou pravdepodobnosťou sa ich zastropovanie ešte zopakuje.  

Skvelé správy pokračujú platmi

Dvojciferná inflácia sa už v priebehu najbližších mesiacov zníži na hodnotu 7,5% a očakáva sa, že do roka 2026 sa vráti späť na dve percentá. V sprievodnej správe k prognóze Inštitútu finančnej politiky sa ďalej uvádza, že týmto poklesom sa postupne zmierni aj rast cien spotrebného tovaru a potravín.

Pozitívne je aj zvyšovanie reálnych miezd zamestnancov vo verejnom i súkromnom sektore. Prilepšiť by si tak mali aj pracovníci v školstve, zdravotníctve a sektore služieb. Kým rast miezd vo verejnom sektorevzrastie o približne desať percent, mzdy v súkromnom sektore by mali dobiehať rast pomalšie s rozdielom približne jedného percenta. 

Sporiť či investovať?

Prekonanie inflácie však bolo pre slovenské domácnosti otázkou disciplíny a pripravenosti. Vo výraznej miere sme boli nútení čerpať finančné zdroje z úspor a ďalších záložných zdrojov, akými boli napríklad investičné fondy či sporiace účty slovenských bánk.

Preventívnym opatreniam však zrejme nebude koniec ani v tomto roku, čo potvrdzuje aj trvajúca debata o zákaze nedeľného predaja, ktorým by sa mal obmedziť nákup počas víkendov, kedy sú spotrebitelia náchylnejší míňať viac.

Žiadne čierne scenáre

Návrh o zákaze nedeľného predaja bol na zatiaľ vrátený na dopracovanie, čím sa mnohým obchodníkom a pracovníkom závislým od tržieb z predaja počas víkendov, uľavilo. Uľaviť sa však môže aj samotným spotrebiteľom, pretože prognóza predpokladá postupné klesanie cien potravín.

Tie by sa medzi rokmi 2023 a 2024 mali upraviť smerom nadol približne o trinásť percent voči terajším cenám. Vďaka postupne klesajúcim výdavkom by tak mali domácnosti mať šancu obnoviť svoje rezervné finančné zdroje a môcť si šetriť aj naďalej. Čo totiž s najväčšou pravdepodobnosťou aj napriek zastropovaniu ešte porastie, budú práve ceny za energie. V prípade, že by sa situácia na východe skomplikovala, ich terajšie hodnoty sa môžu aj zdvojnásobiť. Analytici však takúto možnosť uvádzajú skôr ako jeden z faktorov pri najhorších scenároch, vo všeobecnosti sa však zdá, že rok 2023 bude východiskom z ťažkých časov.