
Kým vlani bola výška minimálnej mzdy na úrovni 700 €, od tohto roka porastie nahor o ďalších 50 eur. Zamestnávateľom a zvlášť začínajúcim podnikateľom však neustále zvyšovanie minimálnej mzdy robí aktuálne viac starostí, než by potrebovali. Každým zvyšovaním minimálnej mzdy totiž podnikom stúpajú aj celkové firemné náklady. Problémy, ktoré súvisia s vývojom minimálnej mzdy, by mala umierniť navrhovaná legislatíva, ktorá by spravila poriadok vo výpočte minimálky. Tá by v takom prípade zmenila aj aktuálny vzorec a upravila výšku mzdy zamestnancov tak, aby automaticky dosahovala 60% priemernej mzdy na Slovensku. Každý rok.
Ministerstvo práce sa nazdáva, že práve zvýšenie minimálnej mzdy by mohlo byť rozhodujúcim v snahe o znižovanie miery nezamestnanosti na Slovensku. Podobný názor však zaznel už v roku 2019, kedy sa zamestnávatelia búrili voči zvyšovaniu z vtedajších 520 € na 600 €. Aktuálny vývoj situácie by dokonca mohol vyvolať opačný efekt, keďže zástupcovia zamestnávateľov vyjadrili znepokojenie z toho, že minimálna mzda na Slovensku nie je najnižšou spomedzi susedných krajín a teda by mohla ďalej podmieniť boj o pracovné miesta medzi občanmi a lacnejšou pracovnou silou z iných štátov.

Minimálna mzda v roku 2020 bola napokon nepatrne nižšia. Pre zamestnávateľov je však neustále sa opakujúca zmena nárastu úrovne minimálnej mzdy obrovskou výzvou. Na to, aby sa stali aktraktívnymi pre uchádzačov o prácu, totiž musia vynakladať väčšie množstvo finančných prostriedkov a to dokonca aj v období spomaleného ekonomického rastu, inflácie a nepriaznivého demografického vývoja.
Práve v roku 2019 sa uvažovalo o zachovaní vzorca výpočtu, ktorý by minimálnu mzdu automaticky prepočítaval na hodnotu 60% z priemernej mzdy na Slovensku. Minimálna mzda by súčasne naďalej závisela od kvocienta náročnosti práce.

Navrhovaná legislatíva by mala byť podľa súčasného ministra práce, Erika Tomáša, predovšetkým nastavená tak, aby bola v súlade s európskou smernicou. Tento staronový spôsob automatického výpočtu minimálnej mzdy by mal fungovať plošne a byť garanciou toho, že pracovné podmienky pre zamestnancov sa v budúcnosti podstatne zlepšia. V skutočnosti je však tento princíp obnovou existujúceho vzorca, ktorý fungoval do obdobia pred pandémiou. A aj tento krok späť je pre zamestnávateľov a odborárov nežiaduci.
Napriek tomu, že k súčasnému dvihnutiu minimálky došlo na základe spoločnej dohody medzi zastupiteľskými orgánmi zamestnancov a zamestnávateľov, podnikateľom sa ďalšie navyšovanie nepozdáva. Tí totižto dlhodobo upozorňujú na problémy v iných otázkach, týkajúcich sa odvodového zaťaženia a vyšších príplatkov za nadčasy či víkendy. Plošnou zmenou minimálnej mzdy sa tak ocitnú všetci zamestnávatelia v situácii, kedy v boji o nových zamestnancov budú musieť ponúkať sumy nad hodnotu minimálnej mzdy.

Tá sa len v uplynulých štyroch rokoch zvýšila o viac ako 200 €. Inými slovami, minimálna mzda je len začiatkom a motivujúca začína byť ponúkaná odmena, ktorá túto mzdu každým rokom výraznejšie presiahne. S rastúcimi výdavkami však súvisia aj nové odvodové a daňové povinnosti zamestnávateľov, ktorí v období, kedy je na trhu nedostatok pracovníkov, budú musieť investovať nielen viac finančných prostriedkov do samotných odmien pre pracovníkov, ale aj do mechanizmov, akými si takýchto zamestnancov udržať. V opačnom prípade totiž môže nastať situácia, kedy namiesto miezd porastie - paradoxne - miera nezamestnanosti.