Pri preradení na inú pracovnú pozíciu by sa zamestnanci nemali cítiť ako súčasť podnikového inventára

Ani na nestabilnú ekonomiku sa nedá vyhovárať neustále. Manipulatívne praktiky na pracovnom trhu skrátka pribúdajú. Quiet cutting, ku ktorému sa aktuálne uchyľujú spoločnosti, má navonok dobrý koniec. Zamestnanci majú prácu a zamestnávateľ ľudí. 

Turbulentný rok, ktorý bol poznačený hromadnými prepúšťaniami, sa dostáva do miernejšej fázy. Po vlnách odchodov, rezistencie zamestnancov či prezentizme prichádzajú zamestnávatelia a personalisti s riešením, ktoré je pre firmy ekonomicky výhodnejšie. V snahe o lepšie hospodárenie sa snažia udržať si existujúcich pracovníkov vo firmách za každú cenu. Lepšie povedané, za nižšiu a na nižšom pracovnom poste. Odvrátenou stranou mince je, že takýto prístup k zamestnancom sa nemusí vyplatiť ani jednej zo strán. Vidia zamestnávatelia ďalej, ako na koniec fiškálneho roka?

Pracovníci v patovej pozícii 

Aj keď preradenie zamestnancov v organizáciách nie je ničím novým, treba si uvedomiť, že súčasné praktiky personalistov nepoznačujú len pracujúce generácie, ale aj nastupujúcu generáciu, ktorá vníma život svojich pracujúcich rodičov práve z hľadiska finančnej pohody.

A quiet cutting má v tomto ohľade vyhliadky na to, aby sa stal veľkým neduhom dnešného pracovného trhu a súčasne škvrnou na pestovanom employer brandingu firiem, ako sú Adidas, IBM či Adobe. Zamestnanci totižto o prácu prichádzajú aj neprichádzajú. Ak im zamestnávateľ navrhne preradenie na nižšiu a slabšie platenú pozíciu za účelom podnikového šetrenia, neznamená to návrh na prediskutovanie iných možností, ale výlučnú možnosť, ako zostať v zamestnaní aj naďalej a bez prepustenia.

Rozhodnutie je pre väčšinu ľudí obvykle otázkou výberu menšieho zla a ako informujú portály Wall Street Journal či CBS, quiet cutting má na takto zasiahnutých jednotlivcov negatívny dopad, ktorý je podmienený náhlou zmenou životného štandardu, zaúčaním sa do nových praktík a nevyhnutným uspkillingom, no rovnako aj prispôsobovaniu sa pracovnej kultúre, v ktorej viditeľne prestáva existovať rovnoprávny vzťah a demokracia. Čo je v ére inklúzie a belongingu prinajmenšom na zamyslenie. 

Dvere sú otvorené po celý čas 

Frustrovaní pracovníci, ktorí sa v záujme uživenia rozhodnú zostať, sú pritom takýmito praktikami dovádzaní k existenčným obavám a nemusia si uvedomovať reálne možnosti uplatnenia na trhu prácu okamžite. A hoci je takýto prístup pochopiteľný aj z hľadiska zamestnávateľov, usilujúcich sa o zamestnaneckú retenciu a stabilizáciu firemného kolektívu, naskytá sa otázka, či je nariaďovanie podmienok zamestnancom do miery, ktorá siaha na ich integritu, v poriadku.

Keďže trendy na pracovnom trhu odrazu prichádzajú v extrémne krátkych intervaloch, spravodlivosť sa dá hľadať len v zákonníkoch práce. A preradenie je, žiaľ, cestou, ako sa vyhnúť odstupnému a súčasne ukázať zamestnancom, že firma si ich prínos "cení" tak, až si ich chce udržať u seba aj naďalej.

Z hľadiska kariérnej dráhy to však môže narušiť vnímanie vlastnej životnej cesty, spochybňovanie kariérnych cieľov a osobných ambícií. A pokiaľ sa ako zamestnanci ocitnete v takejto situácii, treba si uvedomiť, že možnosti existujú na pracovnom trhu stále a stačí sa posunúť so skúsenosťami a nadobudnutým skill setom ďalej.  

Nedomyslený employer branding 

Zamestnávatelia však pri nútenom preraďovaní zabúdajú na to, že takýmto quiet cuttingom si pília konár sami pod sebou. Do stratégie budovania employer brandingu totižto tento typ praktiky nezapadá, dokonca je kontraproduktívny. Hodnota každého zamestnanca presahuje výšku superhrubej mzdy. Ľudský kapitál firmy závisí od každého jednotlivca a pri employer brandingu netreba zanedbávať ani employee advocacy.

Ibaže na to, aby sa zamestnanci stali advokátmi spoločnosti a jej imidžu, musia cítiť, že majú vo firme opodstatnenie a sú na správnom mieste, pretože disponujú požadovanými kvalitami. Obzvlášť preto, že každej firme záleží na tom, aby prežila nečakané zmeny v ekonomike, šoky produktivity či nedostatok pracovných síl na trhu, je nevyhnutné zaujať férový a zodpovedný postoj, ktorý bude trvalou súčasťou značky zamestnávateľa. Generácie sa totižto striedajú a ak podceníte potreby súčasnej generácie zamestnancov, tá budúca už o vás nemusí javiť záujem. Nakoniec, ani napravenie pokriveného imidžu firmy nebýva zadarmo.