Sú programy pre zdravie zamestnancov reálne, alebo je wellbeing taktikou na získanie nových ľudí do tímu?

Gympass, flexibilný pracovný čas a oddychové zóny pre zamestnancov... sú možno pascou. Wellbeing washing, ako bol tento neduh označený v zahraničných médiách, sa však deje aj u nás. 

Bez ohľadu na to, či je príčinou prekonanie niekoľkoročnej pandemickej krízy, alebo sa zamestnávatelia jednoducho snažia zatraktívniť firemnú kultúru, wellbeing sa stáva zásadnou otázkou zdravia každého z nás. Ukazuje sa však, že lákavé benefity a fiktívne stratégie skryté za wellbeing programami pre zamestnancov sú skôr sľubmi, než skutkami. Zamestnanci majú totižto o wellbeingu úplne odlišné predstavy a tak sa zo zdanlivo zrozumiteľnej problematiky stáva oblasť skúmania. Lenže ešte predtým, než ako svedomití personalisti a happiness manageri začnete získavať údaje od všetkých členov v pracovnom kolektíve, pozastavme sa pri tom, ako wellbeing washing funguje, prečo je nežiaduci a čo je príčinou toho, že zamestnanci sa po prijatí do zamestnania málokedy dočkajú sľubovaných výhod v podobe uceleného programu, ktorý prospieva ich mentálnemu zdraviu a ostatne aj pracovnej výkonnosti. 

Vidina zenového pracoviska 

Keď si priemerný pracovník odkrúti v práci počas týždňa niekoľko desaťhodinoviek, je pochopiteľné, že vidina wellbeingu predstavuje predovšetkým spomalenie, ubratie hodín z workloadu a možnosť nachvíľu si vydýchnuť. Ak je to však také pochopiteľné, prečo sú vo firmách stále presadzované v rámci wellbeingu konzultačné programy s odborníkmi, návštevy fitness centier a vitamínové balíčky?

Hoci v princípe obohacujú wellbeing, respektíve zdravie a blaho zamestnancov, k dosiahnutiu ich spokojnosti by stačilo relatívne menej investícií. S ostatnou vidinou zenového pracoviska sa totižto dostáva do rozporu reálna kultúra pracoviska. Bez ohľadu na to, či je reč o zamestnávateľoch na Slovensku, alebo vo Veľkej Británii, do odpracovaných hodín sotva možno spokojne zapísať čas strávený v kresle oddychovej zóny či pri stolnom futbale. A ak ste sa už niekoľkokrát ponáhľali z obeda, aby ste presne do polhodiny sedeli späť v office, zrejme už máte o pracovnom strese svoju vlastnú mienku. Fond pracovného času by skrátka mal byť vyčerpaný tak, ako to predpisuje zákonník práce. Žiaľ, pod stresom nie sú len zamestnanci, ale aj samotní zamestnávatelia.  

Tie dni, kedy "treba zamakať" 

A práve takéto jednostranné meranie je kameňom úrazu. Kým pracovníci bývajú sledovaní v tom, koľko hodín naplnili a koľko ich v ďalšom týždni naplnia, eventuálne sa im pri troche šťastia podarí kúsok voľného času v práci úspešne zaplniť novými zadaniami či prevzatím úloh po menej výkonných kolegoch, ostatné metriky v sledovaní fungovania zamestnancov neraz úplne absentujú.

Vyhodnotiť úspešnosť wellbeingu tak, ako bol navrhnutý v spoločnosti, nestačí len cez to, či je využívaný dostatočne, alebo či sa trebárs na besedu o prevencii pred burnoutom dostaví plná kapacita pracovného kolektívu. Dôležitejšími ukazovateľmi by mali byť čísla týkajúce sa retencie, zamestnaneckej fluktuácie a úrovne kvality, ktorú zamestnanci medzimesačne podávajú. Ak niektorý z týchto ukazovateľov vyvoláva vrásky na čele manažérov, je vhodné zamakať na wellbeingu zamestnancov odlišným spôsobom. Pretože, úprimne, tých dní, keď treba zamakať, býva obvykle podstatne viac, než hodín, kedy možno nachvíľu spomaliť. 

Ak to funguje, wellbeing netreba 

Niektorí by sa mohli nazdávať, že z firemnej kultúry a pracovného prostredia sa stáva prehnane diskutovaná téma, ktorá snáď ani nepotrebuje toľko pozornosti. Ibaže je to práve pracovisko a kontakt s klientmi či kolegami, čo tvoria väčšinu aktívneho času počas týždňa. Podľa tohtoročných štatistík Eurostatu trávi prevažná väčšina Slovákov v práci okolo 40 hodín.

Týmto údajom sa nachádzame v počte odpracovaných hodín pred Nemeckom, Dánskom či Holandskom. Wellbeingová schéma pritom u väčšiny zamestnancov spočíva práve v tom, ako a čo tvorí 40 hodín vo fonde pracovného času. Obavy z toho, že ich prácu nespraví nikto v tíme, pokým sa nevrátia z dovolenky a preťaženosť v práci tak nielen zabraňujú využívaniu wellness programov, ale aj uvoľnenému a vyrovnanému prístupu k pracovným povinnostiam, ktoré podmieňujú ďalšie negatívne vzorce správania, počnúc minimálnymi výkonmi, pasívnym vyčkávaním na výpoveď, alebo signálmi vyhorenia.