Rezentizmus nás stavia pred otázku: Má cenu zostávať v zamestnaní, ktoré nás prestalo napĺňať?

Po vlnách rezignácií a hromadných prepúšťaní je prístup k pracovným príležitostiam opatrnejší. So spomalením náborov sa súčasne spomaľuje aj kariérny rast jednotlivcov. 

Rezentizmus sa môže podobať prezentizmu, o ktorom sa hovorí v súvislosti so zníženým výkonom v práci, lenže pri rezentizme nemusí byť zmena tak rýchla a dokonca ani podmienená zdravotným stavom. Rezentizmus je jednoducho odmietnutím zmeny práce za vidinou stabilného miesta a príjmu. Chodiť do práce, plniť si povinnosti a nesťažovať sa, pokým na to nie je dôvod. S takýmto nastavením boli k zamestnaniu vedené predchádzajúce generácie. Spokojnosť s prácou a to, nakoľko si ju ceníme, obvykle závisí od kvality kolektívu, pestrosti činností, priradených zodpovedností či atmosféry na pracovisku. Z času na čas sa môže každý z nás ocitnúť v práci s pocitom, že nás nenapĺňa, nemusí to byť ešte príznak rezentizmu ani vyhorenia. Vidina stabilného zamestnania na celý život sa už nestretáva s nárokmi a očakávaniami dnešných zamestnancov. Ibaže vzhľadom na to, že pracovný trh dnes v dôsledku posunov dôchodkového veku prepája ideové svety a kultúrne návyky viac ako štyroch genenerácií súčasne, rezentizmus vyvstáva ako nutné zlo, ktoré sme ochotní prijať. Za cenu nespokojnosti v práci, poučení lekciami starších a skúsených kolegov.

Rozdiel medzi chcieť a musieť

Bez ohľadu na to, či patríte medzi tých, ktorí sú na pracovnom trhu viac ako tridsať rokov, alebo sa s realitou práce oboznamujete v prvom reálnom zamestnaní, rezentizmu sa dá podľahnúť ľahko. Je to stav, kedy ste ochotní uveriť tomu, že práca je len práca a stačí si plniť svoje povinnosti bez ohľadu na to, či vás tešia, alebo nie.

Stav, kedy ste stotožnení s výškou svojho platu a hoci vás dostatočne neuspokojuje, spoliehate sa na to, že je pravidelný a istý. Vaše počiatočné chcenie robiť veci, sa mení na povinnosti a nevhynutnosti. Úlohy a zadania plníte, pretože musíte. Časom sa od práce buď odosobníte, alebo vás už nikdy nenadchne tak, ako nových kolegov. No ešte predtým, než sa rozhodnete vstať a ísť žiadať o zvýšenie platu, prehodnoťte si svoju kariérnu cestu.

Vyzerá to ako výhodný kompromis 

Má zmysel uspokojiť sa so zamestnaním, ktoré síce prináša príjem, no nemá žiadnu inú pridanú hodnotu? Pre zamestnancov, ktorí sa rozhodli prijať svoje zaradenie do organizácie ako výlučný bod kariérnej cesty, je to pevná istota. Pre zamestnávateľov to však také jednoznačné byť nemusí. Relatívne spokojní a spoľahliví zamestnanci síce podávajú stabilný výkon na vyhovujúcej úrovni, ich motivácia posúvať sa ďalej a rozvíjať svoj skill set, však môže byť nadobro pozastavená.

Ak sa k tomu navyše pridá trvajúca frustrácia z pracovnej rutiny, môžu to byť práve dlhoroční pracovníci, ktorí budú vytvárať tiché vojny v kolektíve a nápadne prenášať svoju nespokojnosť s platovými podmienkami či pracovnou atmosférou aj na ďalších kolegov. Oboznámení so všetkými procesmi a fungovaním spoločnosti navyše môžu mať častejší sklon k sociálnemu zaháľaniu a prenášaniu zodpovednosti na nováčikov. To môže ovplyvniť atmosféru na pracovisku, zamestnaneckú skúsenosť prichádzajúcich spolupracovníkov, ale tiež zákaznícky servis či zhoršený ranking firmy. 

Šedý priemer môže zažiariť

Prečo sa však o rezentizme hovorí tak zriedkavo? Zamestnávatelia či HR manažéri ho nemusia spozorovať okamžite. Mnohí ho dokážu úspešne skrývať celé roky. Vyzerá totiž ako spokojnosť a stopercentná oddanosť zamestnávateľovi. Ak však u zamestnancov spozorujete neochotu rozvíjať technické zručnosti, zlepšovať si jazykové kompetencie či cestovať na obchodné rokovania, je vhodné prekonzultovať s nimi ich kariérnu cestu. Existuje vôbec?

Snažte sa zostať profesionálni a neprihliadať len na osobné sympatie. Rezentizmus je totižto prekážkou pre firmu aj pre jednotlicov. Bráni totižto v raste a akcelerácii podniku. Skúste si odpovedať na otázky: Majú uspokojení zamestnanci ambície a záujem o zlepšenie procesov vo firme? Pozorujete u nich profesný či osobnostný rozvoj? Konzultáciou je možné navrhnúť niekoľko vhodných riešení a pomôcť navrhnúť model vhodnej kariérnej cesty.

Kariéra nemusí byť len vertikálna, ale aj horizontálna. Prejednajte spoločne možnosti kariérneho postupu, rozvinutie pracovných zodpovedností, ale aj aj výšku platu, ktorá bude zodpovedať novonadobudnutej funkcii. Zostať v zamestnaní, ktoré prestáva napĺňať, nemusí totiž znamenať iba zmierenia sa s osudom. Aj nenápadní a usadení zamestnanci totiž môžu dúfať, že nadíde deň, keď si ich konečne všimnete a dáte im príležitosť rozvíjať sa. A práve preto sú ešte stále vo firme.