Veľká rezignácia: Austrálčania či Briti vo veľkom opúšťajú lukratívne fleky, Slovensko má opačný problém

Chvíľu sa zdalo, že plat prestáva byť pre pracovníkov najdôležitejšou motiváciou. Odchádzajú z miest konzultantov, psychológov či vedúcich pozícií v zdravotníctve. Vo svete. Na Slovensku je plat stále rozhodujúcim faktorom. 

Odliv zamestnancov pritom nie je otázkou posledných týždňov. Je to však stále veľký šok pre ekonomiku aj spoločnosť. Zatiaľ čo slovenské médiá donedávna o Veľkej rezignácii pojednávali ako o jednom z najväčších trendov minulého roka, jej skutočné rozmery sa premietli do posledného kvartálu roka 2022. Koniec rezignančnej vlny zostáva ešte stále v nedohľadne. Rozprávať sa o nej neprestáva. Sprevádzajú ju totižto ďalšie, dlhodobo prehliadané problematiky - karierizmus, pracovná šikana či nepotizmus. Prvé signály poukazujú na to, že Veľká rezignácia sa prejavuje už aj na Slovensku. No vzhľadom na širší kontext je zatiaľ vývoj tohto trendu pomalší, než v zahraničí. Inflácia ho môže zastaviť aj urýchliť. Z príkladov iných krajín si však môžeme spraviť obraz o tom, či je Veľká rezignácia skutočným strašiakom pre trh práce. Odliv zamestnancov totižto nie je taký jednoznačný. Dokonca by sa dalo hovoriť o prelievaní pracovníkov medzi spoločnosťami. Takýto typ pracovníkov sa nazýva job-hoppers, alebo po našom, prelietavci. Niektorí ho označujú za najnovší trend. To je však veľmi trúfalé. Job-hopping je v súčasnosti skôr hrozbou.

Svet versus vírus versus kariéra 

Lenže aj job-hopping prepukol v dôsledku takzvanej Veľkej rezignácie. Pretože tento globálny fenomén, ako ho pomenoval psychológ Anthony Klotz, strhol vlnu nespokojnosti u zamestnancov na celom svete, pričom spúšťačom tejto reťazovej reakcie boli predovšetkým nové pracovné podmienky v karaténnom režime. Mnoho zamestnancov počas pandémie pocítilo nielen neistotu, ale aj chaos v harmonograme, za ktorý vinili zlé riadenie firmy, v ktorej pôsobili. Niet sa čomu čudovať, keďže náhla zmena situácie zasiahla aj zamestnávateľov, nútených v nejednom prípade podniky zatvoriť a nájsť uplatnenie v inom sektore. V tom lepšom prípade sa mohlo zdať, že po prekonaní pandémie a často improvizovaných krízových opatreniach už podniky nebude čakať nijaká podpásovka. Lenže s ústupom pandémie, ktorá dala všetkým dostatok času premýšľať o tom, ako žijú a čo chcú v živote dosiahnuť, nastal pre mnohých moment urobiť radikálny krok. Síce nedomyslený, no radikálny. 

Väčšina pracovníkov je profesne zdrvená

Neistota, ktorá panuje vo svete, sa dotkla všetkých národov. Austrálčania však na Veľkú rezignáciu reagujú impulzívnejšie, než našinci. Demotivujúcim je pre nich stres, nedocenenie ich pracovných výsledkov, výrazný podiel času stráveného v práci voči súkromnému životu, malá možnosť sebarealizácie či pracovný stereotyp. Podľa prieskumu agentúry PwC, ktorá uskutočnila analýzu na vzorke 1800 Austrálčanov, je až 61% respondentov pripravených zmeniť pôsobisko. Pozor, reč je o pracovnom mieste, ktoré získali iba v priebehu posledného roka. Toto alarmujúce číslo poukazuje na to, že stabilitu nemôžu očakávať ani zamestnávatelia. Zmýšľanie tamojších pracovníkov je totižto náchylné na okamžitú adaptáciu v nových pracovných prostrediach. O job-hopperov tam skrátka núdza nie je. Na ich smolu je to, že tento nežiaduci fakt odkrýva ich životopis aj Linkedin. Lojalita preto z pracovného vzťahu nevyhnutne vypadáva a presvedčivým nemusí byť ani motivačný plat. Nezískať prelietavého kandidáta však zamestnávateľov trápiť nemusí, niekedy to je najlepšie, čo sa im môže stať. Americká konzultačná spoločnosť Gartner poukázala ešte v marci na to, že z 18 000 pracovníkov v IT sektore hodlá zostať na terajšej pozícii len neuveriteľných 29%. Ostatní prehodnocujú zmenu zamestnania alebo prechod k inému zamestnávateľovi v rámci rovnakej či príbuznej sféry. S tým však prichádza skrytá hrozba.

Sabotéri medzi kolegami

Dopad Veľkej rezignácie na spoločnosť však ohrozuje viac, než len vývoj cien. Narušenie vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže totižto v kritických top pozíciách ovplyvniť bezpečnosť verejnosti. Pomstychtiví pracovníci, ktorým je zverená starostlivosť o komunikáciu, kyber bezpečnosť či ochranu dát, môžu zneužiť svoje schopnosti a sabotovať spoločnosti ešte zvnútra. Pre pracujúcich ľudí je dôležitá rovnováha medzi prácou a súkromím. A work-life balans vyvoláva rezignáciu z vedúcich manažérskych pozícií. Žiaľ, k tomuto riziku si dopomohlo mnoho organizácií aj vlastným pričinením, keď dovolilo pracovníkom, aby počas pandémie pracovali z vlastných zariadení. Ako poukázala štúdia Voice of SecOps od Deep Instinct, vykonaná výlučne na vzorke 1000 kyber pracovníkov na seniorských postoch, až 63% z nich prenieslo dáta zamestnávateľa k ich terajšiemu chlebodarcovi. V príprade takýchto zamestnancov je snaha o vyhovenie ich požiadavkám vopred prehratým bojom, z ktorého môže zamestnávateľ vyjsť nielen ako porazený, ale prevalcovaný konkurenciou či nedôveryhodný pre zákazníkov. Hovoríme teda o zneužití firemného know-how. Síce je takýto scenár možný v niektorých prípadoch aj na Slovensku, k zmene zamestnania u nás ešte stále dochádza v prvom rade preto, že výška platu nie je dostatočná na to, aby pokryla aktuálnu výšku životných nákladov. 

Rezignácia alebo výpoveď?

Z kultu práce schádza, no pracovná kultúra prechádza zásadnou transformáciou. A misky váh sa neustále hojdajú na obidvoch stranách. Sloboda a potreba nájsť si prácu, v ktorej človek nezostane do konca života, v ľuďoch budia pudy prežitia. Tie však závisia od materiálneho zabezpečenia. A čo to znamená v realite? Veľká rezignácia sa začína dostávať k svojmu maximu. Pracovníci a dokonca aj tí prelietaví, ktorí doposiaľ mienili kvôli kariérnemu postupu prechádzať od zamestnávateľa k zamestnávateľovi, si postupne začali uvedomovať riziko straty práce. A takisto náročnost získania nového postu v krátkom čase. Navyše, ich strach vyvoláva aj možnosť prepusteniam ktorému nemusia vedieť zabrániť. Predčasného, nečakaného, neplánovaného odchodu z pozície. Isteže, motivujúce uznanie, príjemný kolektív, pracovné benefity a možnosť kariérneho rastu sú zaujímavými dôvodmi, pre ktoré sa dnes rozhodujú zamestnanci, či zostanú, alebo prejdú ku konkurencii.

Kto diktuje podmienky komu 

Ibaže s nastupujúcou recesiou v perspektíve ďalších rokov, sa situácia komplikuje. Pracovníci sa síce krútia ako na kolotoči a recruiteri sa s pracovnými pohovormi nezastavujú ani na moment. Nová pracovná sila aj napriek tomu stále prichádza, naviac v našom prípade je zvýraznená prítomnosťou ukrajinských utečencov. Výber uchádzačov sa tak zväčšuje a v prípade absolventov je táto nová a mladá pracujúca generácia náchylnejšia skočiť skôr po nižšom zárobku. Čo zamestnávateľom môže vyhovovať. Ak Veľká rezignácia vyvolala dojem, že si pracovníci môžu diktovať lepšie podmienky, teraz sa to obracia v prospech druhej strany. Rozhodnúť o zmene kariéry môžu zamestnávatelia. Tí totižto smú kedykoľvek vyrieknúť ortieľ, koho si vo firme ponechajú a koho nie. Pre job-hopperov a prelietavcov bude teda poriadnou prácou navyše udržať si pozíciu, v ktorej nemusia nevyhnutne až tak excelovať.